mojimi očami...

Poznáte takých ľudí, ktorí vedia perfekte všetku svoju neschopnosť a nerozhodnosť premietnuť do Vás. Otočiť všetko tak, aby to nebola ich vina alebo zodpovednosť, ale Vaša. Veď nič sa nedeje ich pričinením, to ste Vy, kto ich núti, kto im bráni. Oni nič. Mám dosť, plné zuby. Každý si je strojcom svojho života sám. V čom im to pomáha? Čo i to prináša? Uspokojenie? Naozaj nemôžu brať veci také, aké sú, nehľadať za všetkým vinníka, či ospravedlnenie? Parádne som vytočená. Jednoduchšie je zvaliť na mňa, že sa nedá to alebo ono, ako otvorene povedať, že to on to nechce, nemôže. O čo ľahšie by sa žilo, keby sa ľudia za nič a nikoho nemuseli skrývať. Mne by sa ľahšie žilo určite.